Monitorovanie cez kamery. Čo na to GDPR?

Už je to vyše dvoch rokov, čo prišiel do platnosti nový zákon o Ochrane osobných údajov podľa nariadenia GDPR. Toto nariadenie sa dotklo veľkého počtu podnikateľov, ktorí nakladajú alebo spracovávajú osobné údaje. Nie je výnimkou, že aj technológie, ktoré sú určené na monitorovanie alebo sledovanie sú zasiahnuté týmito nariadeniami. Kamery sú umiestnené nielen na verejných miestach, firmách alebo pracoviskách, ale taktiež aj súkromné osoby si inštalujú kamery a monitorujú svoje obydlie.

Kamerové záznamy a ochrana osobných údajov

Kamerové záznamy a ochrana osobných údajov sú zložkou právnej kategórie o práve na súkromie a rodinný život. Video záznam pohybu osôb má právny charakter v Európskom dohovore o ľudských právach, ale aj taktiež z Charty základných práv Európskej únie a ich cieľom je zaručovať právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, korešpondencie a obydlia.

Ako to je s monitorovaným vlastného obydlia?

GDPR má aj výnimku, kedy nie je nutné dodržiavať tieto nariadenia, ak vyhotovujete záznam z domácej činnosti alebo z osobných záležitostí. Napríklad ak chcete vytvoriť audiovizuálnu kamerovú nahrávku oslavy vo vlastnej domácnosti.

V prípade narušenia ich pozemku, si môžu súkromné osoby monitorovať kamerami vlastné obydlie, aby mali dôkazový materiál, prípadne záznam na ľahšie vyriešenie lúpeže, poškodenia majetku alebo inej protiprávnej činnosti.

Ako je to s monitorovaním verejného priestranstva?

Niekedy môže byť tenká hranica medzi monitorovaním  súkromného pozemku a verejného priestranstva. V Česku sa stal prípad, kde si jeden muž nainštaloval kamery, nakoľko bol jeho súkromný majetok poškodený cudzou osobou. Nebolo by to zvláštne, ale kamera mala v zornom poli aj časť chodníka, ktorý je súčasťou verejného priestranstva. Tento prípad sa dostal na súd a osoba, ktorá poškodzovala majetok, spochybnila zákonný rámec monitorovania verejného priestranstva.

Ochrana majetku a monitorovanie oblasti, kde sa majetok nachádza je možná na základe právnej legislatívy GDPR. Európsky súdny dvor vyniesol rozsudok, že tento okradnutý muž, nemusí platiť žiadnu pokutu. A to preto, že pomáhal pri objasňovaní trestného činu. Rozsudok vraví, že ak by nebol vykonaný trestný čin, prišlo by k porušeniu právnej legislatívy v oblasti ochrany osobných údajov.

Ako je to v prípade monitorovania kamerami obcou či mestom?

Nie je nič nezvyčajné, že mesto či obec chce zaznamenávať kamerou svoj majetok a chrániť ho pred vandalmi alebo zlodejmi. Verejný poriadok je vďaka takýmto technológiám možné ľahšie zabezpečiť. Legislatíva GDPR im dáva takúto moc na základe čl. 6 ods. 1 písm. e) nariadenia GDPR - účely splnenia úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci.

Kedy môže zamestnávateľ využívať kamerový systém?

Nie je výnimkou, že zamestnávateľ si môže vyhotovovať záznam zo svojho pracoviska. Ak sa zamestnávateľ rozhodne monitorovať svojich pracovníkov za cieľom kontroly výkonu svojej pracovnej náplne, mal by brať na vedomie všeobecnú úpravu ochrany osôb, ale aj osobitnej právnej úpravy, ktorá sa nachádza v Zákonníku práce.

Zákon § 13 ods. 4 Zákonníka práce je legislatívny základ pre nakladanie s osobnými dátami a hovorí o: "Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami zamestnávateľa a kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, ako aj dobu jej trvania a informovať zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia, ako aj o dobe jej trvania."

Je nutné a je to aj ukotvené v zákone, aby zamestnávateľ oboznámil svojich pracovníkov v prípade ak ich chce monitorovať. Zamestnávateľ musí mať pre takéto monitorovanie pádny dôvod. 

Na čo si treba dávať pozor pri  monitorovaní kamerou?

Pri vytváraní kamerového záznamu sa treba vždy zamyslieť, či sa na nás legislatíva GDPR vzťahuje alebo nie. Niektoré prípady, ako sme v článku spomenuli, majú aj výnimky. V prípade potreby použitia legislatívy GDPR je potrebné sa zamerať na:

• oboznámenie osôb, ktoré sú zaznamenávané napríklad oznamom, že daný objekt je monitorovaný kamerovým systémom,
• definovať právny základ v súvislosti so spracúvaním - súhlas, oprávnený záujem atď...
• definovať účel spracúvania osobných dát - napr. ochrana majetku, monitorovanie zamestnancov atď...
• definovať lehotu uchovávania záznamu,
• vytýčiť, kto má prístup k záznamu (oprávnené osoby)
• vypracovať potrebné dokumenty ku kamerovému záznamu (posúdenie vplyvu, test proporcionality, bezpečnostná smernica pre kamerový systém a pod.)

Už neúčinný zákon č. 122/2013 Z.z.

Na záver treba dodať, že týmto zákon č. 122/2013 Z.z. už nemá platnosť. Zákon upravoval monitorovanie priestoru prístupného verejnosti kamerami. Podľa GDPR kamerové záznamy podliehajú nariadeniam v prípade, ak je možné identifikovať danú osobu.